9.10.2008 Makedonski parlament za nezavisnost Kosova

Makedonski parlament usvojio je rezoluciju, kojom je zvanično priznanje nezavisnosti Kosova postala pitanje trenutka, jer još jedino ostaje da odluku potvrdi i vlada Nikole Gruevskog.



Reagovanje Srbije

Vlada Srbije dala je mandat Ministarstvu spoljnih poslova da u slučaju da Makedonija prizna nezavisnost Kosova reaguje u skladu sa već usvojenim akcionim planom.

Povlačenje ambasadora jedna je od mera, a u akcionom planu postoje i druge, rekao je na konferenciji za novinare ministar Saša Dragin.

Rezoluciju kojom se otvaraju vrata nezavisnosti Kosova podržalo je 85 poslanika u Sobranju, jedan je glasao protiv i 16 je bilo uzdržano.

Makedonska vlada je konačan korak u procesu priznavanja Kosova "preduzela u koordinacija sa Podgoricom", koja je državnost Kosova priznala svega nekoliko časova ranije, nakon čega je crnogorska ambasadorka u Beogradu Anka Vojvodić proglašena za "personu non grata".

Makedonski parlament počeo je danas, sa zakašnjenjem od nekoliko sati, raspravu o predlogu rezolucije o priznavanju Kosova.

Opozicija je na početku sednice tražila da zasedanje bude odložneo zbog toga što parlament nije dobio mišljene vlade, koje je neophodno u slučaju priznavanja država, što je, prema makedonskom ustavu, u nadležnosti izvršne vlasti.

Najava rasprave u Sobranju usledila je svega dan nakon što je sa zvaničnicima Makedonije, u Skoplju razgovarao američki ministar odbrane Robert Gejts.

Najviši zvaničnik administracije u Vašingtonu koji je došao u Skoplje još od posete tadašnjeg predsednika Bila Klintona 1999. godine, rekao makedonskim liderima bi da će "SAD izuzetno ceniti ukoliko Makedonija ubrzo prizna nezavisnost Kosova".

"Status Kosova je već dugo vremena jedan od ključnih problema koji je stvarao ozbiljne političke probleme u regionu, nestabilnost i oružane konfrontacije...Priznavanje nezavisnosti Kosova je realno rešenje za krize u regionu", navodi se u dokumentu koji su parlamentu uputile dve najznačajnije partije makedonskih Albanaca, Demokratska partija Albanaca Menduha Tačija i Demokratska integrativna unija nekadašnjeg vođe pobunjenika Ali Ahmetija.

Tači je inicijativu albanskih partija objasnio rekavši da "nezavisno Kosovo nije samo albanski projekat, već inicijativa SAD, EU i NATO".

Poslanici makedonskog parlamenta uputili su vladi predlog rezolucije o priznavanju nezavisnosti Kosova, te se od Gruevskog i ministara očekuje da se izjasne da li je takav potez u skladu sa nacionalnim interesima Makedonije.

Prvobitni dokument o izjašnjavanju parlamenta o nezavisnosti Kosova pretrpeo je samo manje izmene, uključujući i formulaciju da se Skoplje odlučilo na ovaka potez "posle dobijanja garancija Kosova da će priznati Makedoniju pod ustavnim imenom, koje će biti upotrebljavano u bilateralnim i međunarodnim odnosima".

Priznavanje nezavisnosti Kosova jedina je tema oko koje se slažu rivalske partije makedonskih Albanaca, obzirom da su njihovi odnosi, još od demolitarizacije podružnice OVK u Makedoniji 2001. godine, prilično napeti i, neretko, praćeni ozbiljnim obračunima.

Kako najavljuju makedonski izvori, ukoliko Sobranje usvoji predlog albanskih partija, vlada Nikole Gruevskog mogla bi već posle podne priznati nezavisnost Kosova.

Dogovor o održavanju hitne sednice postigli su šefovi svih poslaničkih grupa na sastanku s predsednikom parlamenta Trajkom Veljanovskim, a pošto su zajednički predlog rezolucije podnele Demokratska unija za integraciju Alija Ahmetija, Demokratska partija Albanaca Menduha Tačija i Nova demokratija Imera Selmanija.

Tačijeva stranka nedavno je Sobranju dostavila predlog rezolucije o priznavanju nezavisnosti Kosova i uslovila svoje vraćanje u poslaničke klupe stavljanjem ovog predloga na dnevni red parlamenta.

Priznavanje država prema makedonskim zakonima je u nadležnosti vlade, ali to prethodno mora da bude verifikovano u parlamentu.

Albanci čine oko četvrtinu od ukupno dva miliona stanovnika Makedonije.

Zdroj: http://www.rts.rs

Totiz vec sa ma tak, ze Busel dal Macedonskej vlade na vyber - bud uznaju nezavisle Kosovo, alebo ak nie, tak sa nedostanu do EU.

Taku istu podmienku dali aj Ciernej Hore a Chorvatsku.

Zo strany Bruselu to je politicke vydieranie krajin, ktore aspiruju na vstup do EU
a neuznali nezavisle Kosovo.

Stavím sa, že by ich do EÚ vzali, aj keby boli proti nezávislosti Kosova pod vedením islamskej narkomafie. Je to len špinavá politika EÚ.

Keby bolo na mne, tak by som do EU nechcel vstupit za cenu, ze zradim srbov a pridam sa k tym, co podporuju narko-mafiansky "statny utvar" - samozvane albansko-teroristicke Kosovo.

Ked niekto chce, tak obchoduje aj s tymi krajinami, co nie su v EU a tak isto tam chodi aj na dovolenku k moru. Nie je vsetky vzdy vyhodne, co je v EU.
v prvom rade tu ide o vyspelost krajiny a nie v akom je zvazku.
Vezmime si priklad napr. Chorvatska a Rumunska, alebo Svajciarska a Lotisska.

Predstavte si aké velké politické tlaky museli byť na Macedónsko vyvinuté ak odobrilo nezávislosť toho narko-teroristického pašalíku. Macedónsko má tie isté problémy s Albáncami ako Srbsko. Žije ich tam cca 35% a ešte v roku 2001 s nimi bojovali. Takže rozhodne nemajú dôvod na to aby ich milovali a už vôbec nie aby si pre vlastné územie vytvorili precedens v podobe uznania Kosova.

25.10.2008 - Macedónsko a Kosovo sa dohodli na spoločných hraniciach

Macedónsko a Kosovo dosiahli 25. októbra 2008 dohodu o spoločných hraniciach. Informovalo o tom macedónske ministerstvo zahraničia. "Celá hranica medzi Kosovom a Macedónskom bola formálne stanovená potom, čo spoločný výbor v piatok podpísal správu a demarkačnej línii," píše sa vo vyhlásení ministerstva.

23.1.2009: Svätý Otec prijal prezidenta Macedónska

Vatikán (23. januára, RV) – Svätý Otec dnes predpoludním prijal na audiencii prezidenta Macedónska Branka Crvenkovskeho. Prezident sa následne stretol s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Tarcisiom Bertonem a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Dominiquem Mambertim.

„Prezident chcel vyjadriť vďaku za pozornosť, ktorú prejavuje Svätá stolica jeho krajine už od jej nezávislosti a vyzdvihol dobré vzájomné vzťahy medzi oboma stranami, čoho znakom je aj každoročné oficiálne stretnutie delegácie v Ríme pri príležitosti osláv sv. Cyrila a Metoda. Okrem toho sa hovorilo aj o situácii v oblasti a o niektorých bilaterálnych otázkach“ – uvádza sa v komuniké Svätej stolice.

Zdroj: http://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=260753

Budú sa Macedónci učiť albánsky už v jasliach?

Michail Jambajev

V roku 2014 sa prezidentom Macedónska môže stať predstaviteľ albánskej obce

Druhé kolo prezidentských volieb, ktoré sa konalo 5. apríla v Macedónsku (Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko) demonštrovalo apatiu voličov – volebná bariéra bola sotva prekonaná – účasť tvorila približne 42% (aby voľby boli uznané za platné, na volebné okrsky muselo prísť prinajmenšom 40 percent voličov). Voľby demonštrovali, že na politickej scéne Macedónska nie sú silní politickí hráči. Hoci VMRO-DPMNE (Vnútorná macedónska revolučná organizácia – Demokratická strana macedónskej národnej jednoty) ktorá upevnila svoju moc a jej víťazný kandidát Džordže Ivanov tvrdia, že zrejme dosiahnu svoj hlavný cieľ – „vybojujú“, „vynútia si“ alebo urobia niečo, čo prinúti Grécko uznať názov krajiny – Macedónsko – a takto otvoriť vytúženú, ale prakticky pevne zahatanú južným susedom cestu do NATO.

Albánski politici však dávajú svoje „dobré“ a „rozumné“ rady vládnucej strane: napríklad premenovať a federalizovať krajinu na albánsko-macedónsky štát Republika Ilirida-Makedonia.

Pozorovatelia uznávajú presvedčivé víťazstvo v prezidentských a miestnych voľbách vládnucej strany VMRO-DPMNE premiéra Nikolu Gruevskiho. Niektorí hovoria, zjavne zveličujúc vplyv vládnucej strany premiéra a prezidenta, že VMRO-DPMNE získala „absolútnu moc v krajine“. Dovtedy, kým na severozápade Macedónska existujú albánske obce, kam sa neodvážia vkročiť macedónski policajti, hovoriť vôbec o akejkoľvek moci je ak nie smiešne, tak problematické. Politická stabilita v Macedónsku sa drží výlučne na neverejnej dohode macedónskej a albánskej diaspóry. Ako však ukazuje prax posledného desaťročia, macedónski Albánci môžu zrušiť tento konsenzus v ktorejkoľvek chvíli a vyžiadať si konečne federalizáciu krajiny.

Džordže Ivanov predbehol kandidáta zo Sociálno-demokratického zväzu Macedónska Ljubomira Frckoskiho, nazbierajúc približne 64% hlasov. Pričom profesor politických vied Ivanov, ktorý má 48 rokov, nie je členom VMRO až tak dlho, bol „vyhodený“ z radov ľavice. Frckoski získal 36,56% a priznal svoju porážku.

VMRO získala približne tretinu hlasov všetkých voličov krajiny, pričom za VMRO hlasovala aj časť Albáncov, z čoho vyplýva, že vládnuca strana bude musieť nesklamať dôveru voličov, ktorí pozerajú smerom na Tiranu a Prištinu. Napríklad existujú správy o tom, že albánski lídri mali s VMRO dohodu: v druhom kole súčasných volieb Albánci podporia kandidáta VMRO výmenou za podporu z jej strany albánskeho kandidáta v ďalších prezidentských voľbách v roku 2014.

Je zaujímavé, že viacerí kandidáti, ktorí vypadli po prvom kole, napríklad Imer Selmani a Nano Ružin – konštatovali, že Macedónsko „spadlo až na samotné dno“ a iba nadprirodzené sily mu môžu pomôcť sa dostať z tejto „bezvýchodiskovej situácie“. Tu sa pravdaže prejavila namrzenosť z toho, že voliči im v prvom kole neprejavili dôveru. Opozícia utŕžila drvivú porážku aj v miestnych voľbách. Zvíťazila iba v štyroch obciach z 84.

Ešte pred prvým kolom volieb 22. marca všetci kandidáti na post macedónskeho prezidenta jednohlasne vyhlásili, že Kosovo „ako nezávislý štát je realita a s Prištinou je nevyhnutné vytvoriť diplomatické vzťahy a rozvíjať všestranné vzťahy a spoluprácu.“ Macedónsko uznalo Kosovo ako nezávislý štát v októbri minulého roka, v rovnaký deň ako aj ďalšia balkánska kolónia USA – Čierna Hora.

Noviny Kocha vychádzajúce v hlavnom meste Macedónska Skopje v albánčine krátko pred začiatkom prvého kola prezidentských volieb napísali, že v roku 2020 sa budú všetci Macedónci učiť albánsky už od jaslí a krajina sa stane členom EÚ pod názvom Severné Macedónsko.

Najsmutnejšie na tom je, že to nie je ta najhoršia prognóza pre malú balkánsku krajinu a Slovanov-Macedóncov…

rpmonitor.ru

Tose Proeski so vnukata na Goce Delcev




Gotse Delchev Георги Николов Делчев
http://en.wikipedia.org/wiki/Gotse_Delchev

Minister Lajčák oficiálne otvoril slovenské veľvyslanectvo v Macedónsku - 25. 6. 2009

http://www.sme.sk/c/4907189/minister-lajcak-oficialne-otvoril-slovenske-velvyslanectvo-v-macedonsku.html

Renko to je ta tvoja pikoska co ti volal kamarat.

je tu teplo ze by jeden umrel...inak som zvedavy na zajtrajsi folk festival balkanskej muziky na Ohride
pozdravujem vsetkych

dnes.sk
Macedónsko a Kosovo nadviazali diplomatické vzťahy

Macedónsko a Kosovo nadviazali dnes diplomatické styky. Došlo k tomu niekoľko hodín po tom, ako parlamenty susedných krajín ratifikovali dohodu o vyriešení sporu o spoločnú hranicu.

Macedónsky minister zahraničných vecí Antonio Milošoski a jeho kosovský rezortný partner Skender Hiseni podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom obe krajiny prisľúbili "posilniť priateľské vzťahy na základe vzájomného rešpektu štátnej zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti", informoval macedónsky rezort diplomacie.

Hoci Macedónsko uznalo nezávislosť Kosova už pred rokom, odmietalo nadviazanie diplomatických vzťahov do vyriešenia sporu o 150-kilometrovú spoločnú hranicu. Na jej vytýčení sa balkánske krajiny dohodli po niekoľkých mesiacoch rokovaní tento piatok.

Hranica Macedónska s bývalou Juhosláviou bola pôvodne vytýčená v roku 2001, keď Kosovo bolo pod správou OSN. Miestni etnickí Albánci sa proti tomuto kroku búrili. Oblasť je tiež blízka regiónu, kde macedónski Albánci začali v roku 2001 ozbrojené povstanie.

Zdroj: TASR

No vidím že ta ich vízia o velkom Albánsku sa začína naplňať už to nieje iba výplod Islamských fundamentalistou po dávke heroinu !

No presne veľké Albánsko sa skutočne začína.Predtým Kosovo teraz časť Macedónska potom asi časť Čiernej Hory a časť Grécka.